Zahraniční země

Nová Asie a Indie jsou v jakési vzájemné a dlouhodobé spolupráci, přičemž Nová Asie má větší vliv i moc. Jedná se o autonomní vládu, ale Idnie podléhá vládci Nové Asie. Jsou to země, které mají silné tradice a zvyky, neradi se podřizují změnám. Oblíbený je zde trh s čaji nebo kořením, jelikož jsou na vysoké úrovni a nepočítá se s nějakou změnou. Tyto dvě země mají s Illeou velmi křehký mír, vinou válek a kkonfliktů v minulosti. I tak spolu obchodují, ale spolupracují s větším rozmyslem. V Nové Asii momentálně vládne rod Edo. 

Německo je zemí, s níž ještě před dvěma desetiletími Illea válčila, dokud na trůn nenastoupil Johaness Fiedler se svou ženou Constanzou, italskou princeznou. Spolu zastavili boje v Africe a po zdlouhavých domluvách nakonec uzavřeli mírovou dohodu s Illeou a kolonie v Africe si rozdělili. Od té doby se Německo začalo více angažovat na mezinárodním trhu po tom, co se vzpamatovalo z dlouhé války a kupodivu se silným obchodním partnerem stala právě Illea. Německá monarchie není zdaleka až tak přísná, jako ta v Nové Asii, či třeba Illei, ale král má stále výsadní postavení. 

Španělko je jedna z větších zemí, jejíž vliv však časem klesl. Je pověstná tím že často střídá systémy, momentálně se jedná o monrchií, přičemž je dlhoudobe stav její politiky i ekonomiky stabilní. Podarilo se mu rozproudit obchod po selhání trhu, kdy jesšte jako stát neohlídal hospodářskou soutěž, díky čemu některé firmy využily svých monopolních postavení a v zásadě převzaly trh a zničily přirozenou konkurenci. Po obnovení teď Španělsko hledá nové obchodní partnery.

Státy Skandinávie jsou poslední desetiletí výrazně spjatá ekonomikou i politickou situací. Jednu dobu bylo Finsko, Norsko, Švédsko a část starého Dánska, které nyní napůl spadá mezi rozrostlé Německo a Norsko, spojeno do jednoho velkého státu. Tohle rozdělení se však neukázalo jako výhodné, přestože přinášelo silnější postavení v Evropě. Nakonec se Aliance Skandinávie rozpadla zpět na státy Finsko, Švédsko a Norsko. Ve Finsku funguje republika, země je to nyní však poměrně zaostalá, stejně jako Norsko, které je absolutní monarchií; jelikož za válek se většina hlavních a důležitých statků i služeb, přesunula do Švédska, jež má nyní vůči ostatním zemím Skandinávie důležitější a výnosnější postavení. Zde funguje parlamentní monarchie, královská rodina je spíše na okrasu, přestože má ještě práva konečného slova veta při návrhu zákonů.

Rusko se na rozdíl ode všech nových i starých monarchií již dlouho drží a zůstává republikou a to republikou prezidentskou, což znamená, že prezident má více práv, není tolik omezen parlamentem a vládou. Rusko je rozlehlá a nyní i poměrně vyspělá země s bohatými přírodními zdroji. Téměř nemusí dovážet, naopak mívá vyšší vývoz ze země, díky čemuž má velké zisky. Momentálně je tedy dostatečně soběstačné, aby tzv. "kopalo samo za sebe". No po domluveném sňatku s princeznou Illei se země staly spojenci, Rusko vypomáhálo vojenskou silou ve válce s africkými koloniemi.

Velká Británie je monarchií už velice dlouho a od té doby se toho moc nezměnilo. Pod její vládu nyní spadá kromě Skotska a Walesu i celé Irsko. Tyto části jsou však téměř autonomní, mají své vlastní zástupce, kteří je spravují, ale zodpovídají se vládci celé Británie. Ta je stále jednu z nejsilnějších mocností světa díky silné a vyspělé ekonomice a vysoké vzdělanosti obyvatelstva. Také je nedocenitelným spojencem ve válečných konfliktech, vzhledem k tomu, že má největší letecké jednotky.

Itálie je momentálně nejmocnějším spojencem Illei, vzhledem k tomu, že tamější královna Lisbeth Benenati, byla původem princezna z Illei a její rod je nadále vládnucim. Mezi Itálií a Illeou však již déle existují pouta, ať už v politickém spojenectví a nebo v obchodu. Jediným zdrojem neshod je kastovní systém, který v Itálii už nějakou dobu nefunguje. Jedná se o monarchii s provinčním rozdělením.

Poľsko bolo malé kráľovstvo, oproti ktorému boli ostatné zeme v nadvláde. Približne pred 50 rokmi v ňom prebehla revolúcia, nakoľko začalo výrazne upadať a hrozilo, že padne pod nadvládu inej krajiny. Ľudia chceli silnú monarchiu, ktorá bude viesť krajinu, ktorá uznáva staré zvyky a tradície. Roky Poľsko následne hľadalo spojencov ktorých našlo v susedných štátoch či kráľovstvách. Neskôr uzavrelo obchody aj s veľkými krajinami ako je Illeá. Doposiaľ sa nezúčastnilo žiadnych väčších, medzištátnych konfliktov

Francúzsko naviazalo s Illéou spojenectvo vďaka dohodnutému manželstvu nebohého Kráľa Michaela s francúzskou princeznou, neskôr Illeiskou kráľovnou, už tiež nebohou Camilie. Tieto dve krajiny nikdy neviedli žiaden väčší spor či vojnu, Francúzsko dokonca Illéu podporovalo vo vojne o Africké kolónie. Niekoľko rokov dozadu, kvôli chybným krokom vtedajšieho kráľa, Francúzsko spadlo do veľkých ekonomických problémov ktoré zapríčinili aj vzbury obyvateľstva a rôzne protesty. Tie boli vojenskou silou potlačené no aj tak to krajinu výrazne poznamenalo a Illeá bola hlavný spojenec, ktoré pohol krajine sa dostať späť na na nohy po finančnej stránke. Preto sú medzi nimi veľmi dobré vzťahy a Francuzsko ako krajina opäť prosperuje a je silnejšia ako kedykoľvek predtým.

Afrika už nie je tak izolovaná krajina ako predtým, no aj napriek tomu, že je na tomto území silný obchod a trh ide o chudobnú krajinu. Predovšetkým preto, že kolónie si nechávajú na chod mizivé percento zisku a zvyšok ide krajinám pod ktoré územne spadajú: Nemecko, Novu Áziu, Taliansko a Illeu. Kolónie patriace pod Illeu sa v minulosti búrili a hrozil vojnový konflikt, to sa však za vlády kráľovnej Kaiyi podarilo potlačiť a urovnať s nimi mier. Tá dala kolóniám väčšiu samostatnosť, avšak stále ju musia uznávať ako panovníčku. Nachádzajú sa tu však aj vyspelejšie štáty, ktoré sa za posledné roky združili pod Juhoafrickú republiku a Egypt, ktoré úzko spolupracujú a snažia sa o zlepšenie kvality života nie len v ich územiach ale aj v územiach kolónií. No keďže kolónie im nepodliehajú, nemôžu aj napriek snahe s tým nič veľké urobiť.

Austrália si prešla jednou obrovskou zmenou. Po štvrtej svetovej a klimatických zmenách v krajine prevládali veľké suchá a nepokoje. Púšť sa rozšírila, ľudia sa museli zhromažďovať na menšie a menšie územia, prevažne na západe zeme pri oceáne. Obchod a spolupráce s inými krajinami neboli pre oné krajiny, kvôli takmer nulovým zdrojom a možnostiam investície, výhodné. Kvôli tomu zavládol totalitný režim, na čele s radikálnou skupinou podobnej rebelom, ktorý vyčíňali na území Illeií. Trvalo to tak generácie, nakoniec sa však ľudia začali búriť, krajina prešla silnou revolúciou, predošlí vodci boli zavretý do väzenia a z Austrálie sa stala parlamentná monarchia. Tento prevrat spustil vlnu zmien. Príkladom jej bola aj Illeá, na základe ktorej vytvorili niečo ako kastový systém so 4 kastami a odlišnými pravidlami. Austrália žiadala o pomoc iných krajín, ktoré však nechceli poskytnúť finančnú či obchodnú pomoc. Nakoniec však požiadala o technické vybavenie, ktoré bolo pre rôzne krajiny už zastaralé. Vďaka rôznym technológiám, ktoré vznikli aj na ich území, dokázali sprístupniť viac oblasti ľudom k životu a práci, začali využívať predovšetkým slnečnú energiu, zdvihla sa životná úroveň obyvateľstva a veľmi pomaly sa krajina mení na prosperujúcu. Nie je to však ešte moc známi fakt, nakoľko je Austrália od zvyšku sveta izolovaná.

Československo je malá republika, ktorej dlho trvalo sa znova sa medzi väčšími krajinami presadiť. Akonáhle však obnovili hospodársky trh v krajine, zamerali sa na ťažbu dreva a iných nerastov, či na turistický ruch zameraný na kúpele a prírodu, vedeli sa dostatočne presadiť a nadviazať spolupráce s okolitými krajinami a dokonca expandujú. Avšak kvôli tlaku z okolitých krajín sa hovorí o pripojení k jednej z nich alebo o vyhlásení monarchie ako posledný pokus udržať si samostatnosť.

Balkánske krajiny prechádzajú revolúciou. Bez rozdielu, či ide o monarchiu (Bulharsko, Chorvátsko ktoré sa spojilo s Bosnou a Hercegovinou a tak sa jeho územie výrazne rozšírilo, Grécko, Rumunsko) alebo republiku (Macedónsko, Albánsko, Srbsko) existuje skupina ľudí, ktoré chcú tieto krajiny spojiť a vytvoriť v podstate diktatúru aj keď to nie je verejne známi fakt. Ide o skupinu ľudí, ktorá vznikla v Macedónii, ale nejedná základňa odboju sa nachádza už v každej krajine. Verejne sa hovorí iba o benefitoch, ktoré by z tohto spojenia mohli vzniknúť. Aj napriek tomu o tom stále niektoré krajiny pochybujú či s tým nesúhlasia. Odvolávajú sa na to, že nemôže veriť tomu, že tento odboj je dostatočne silný aby dokázal viesť niekoľko krajín ako jednu, predovšetkým keď veľa z nich ma stabilne fungujúcu ekonomiku. Najväčší odpor voči tomuto hnutiu má Grécko, ktoré sa už dlhšie dištancovalo od zvyšku balkánskych krajín. O samotnom odboji sa medzi inými krajinami veľmi nevie, čo odboju hrá do karát, nakoľko je vodcom jasné, že zo strachu o vypuknutie vojnového konfliktu, by sa veľké krajiny mohli pokúsiť pomôcť odboj potlačiť.

Maďarsko sa vrátilo ku koreňom, kde fungovalo ako monarchia, toto rozhodnutie vyvolalo medzi občanmi mnoho pochybností a sami dokonca protestovali za pripojenie k inej krajine, väčšej či silnejšej ako je napríklad Rakúsko. Monarcha je tu pomerne mladá, veľa okolitých štátov si postavením Maďarska vo svete nie je úplne isté a preto obchody, ktoré nadväzujú nie sú moc zaväzujúce, aby v prípade konfliktov v krajine alebo jej pripojeniu k inej krajine nevyvolalo žiadne väčšie problémy. Avšak vládnuci rod stojí za svojim rozhodnutím a preto nadviazali aj kontakt s oným balkánskym hnutím. V prípade úspechu, by tak Maďarsko mohlo získať silného spojenca.